Do Slovnaftu prúdi ropa ropovodom Družba už 50 rokov

Pred 50 rokmi začala spoločnosť Slovnaft odoberať ropu z ropovodu Družba. Vyústenie južnej vetvy ropovodu vo Vlčom hrdle dodáva surovinu do rafinérie od 22. februára 1962. Družba tak v plnom rozsahu nahradila dovtedajší transport ropy železničnými cisternami, čo pre Slovnaft znamenalo stabilný prísun veľkého objemu ropy a takmer 60-násobné zníženie nákladov na jej dopravu. Spracovateľská kapacita bratislavskej rafinérie, ktorá bola v roku 1961 na úrovni milióna ton, začala vďaka týmto dodávkam nepretržite rásť a svoj vrchol dosiahla v roku 1979, keď Slovnaft spracoval 10 miliónov ton ropy. V súčasnosti Slovnaft spracuje ročne 5,5 až 6 miliónov ton ropy. Celkovo dopravila Družba do Slovnaftu za uplynulé polstoročie viac ako 300 miliónov ton ropy.

Spustenie Družby, ktorá je najdlhším ropovodným systémom na svete, tiež výrazne napomohlo rozvoju bratislavskej rafinérie vo Vlčom Hrdle. V 50. rokoch minulého storočia totiž výstavba Slovnaftu viac stála ako sa hýbala a jedným z dôvodov bolo neisté zásobovanie ropou. Dovoz suroviny železničnými cisternami v tomto čase nebol príliš spoľahlivý a kapacitné limity vopred vylučovali zvyšovanie objemu spracovania ropy.

Ropa, ktorá je v súčasnosti  dodávaná do Slovnaftu ropovodom Družba sa nazýva sa REBCO (Russian export blend crude oil). Je to zmes ropy, pochádzajúcej z rôznych ropných nálezísk v Rusku, ktorá sa pripravuje tak, aby spĺňala všetky deklarované parametre, a preto je jej kvalita stabilná.

Aktuálne prúdi ruská ropa do Slovnaftu na základe integrovaných kontraktov Skupiny MOL nákup ropy, ktoré sú spoločné pre dodávky suroviny pre rafinériu Slovnaft aj rafinériu Duna v Százhalombatte. Napriek tomu, že k zásadným výpadkom dodávok ropy počas posledných rokov nedošlo, chce spoločnosť Slovnaft a Skupina MOL modernizovať ropovod Adria. Cieľom je, aby Slovensko definitívne získalo alternatívne riešenie pre dopravu ropy v dostatočnom objeme, bez nutnosti dodávok z iných ropovodov. Zvýšila by sa tým tiež energetická bezpečnosť krajiny a zároveň redukovalo riziko vzniku ropnej núdze.