13/04/2006

Nie je treba vymeniť auto za bicykel

Kontinuálny rast cien ropy a ropných produktov na medzinárodných komoditných trhoch vyvoláva mnohé otázky

Mohlo by sa zdať, že svet stojí na prahu krízy a že niet iného východiska ako hodiť uterák do ringu. Ešte predtým však určite stojí za to zamyslieť sa nad tým, prečo ceny ropy a ropných produktov tak naberajú vo svete na obrátkach.

Kto si to teda s kým „rozdáva“ v tom pomyslenom ropnom ringu? Na globálnom ropnom trhu vládne medzi ponukou a dopytom také napätie, ako nikdy predtým. Kým boli v minulosti ropné krízy vyvolané ponukovou stranou, dnes dáva KO celému ropnému trhu enormný dopyt.

Koncom 90. rokov sa odhadovalo, že v ďalšom období sa ropa bude predávať za 10-20 USD za barel v dôsledku dopadov finančnej krízy v Ázii, ktorá mala vyústiť do svetovej hospodárskej recesie. To sa však nestalo. Uvoľnená menová politika centrálnych bánk v podobe nízkych úrokových sadzieb a devalvácií viacerých mien zabránila prepadu ekonomík a tiež eliminovala dôsledky spľasnutia bubliny na akciových trhoch zo začiatku milénia. Svetová ekonomika tak utešene rástla, a to najmä Severná Amerika a Ázia, čo sa zákonite muselo prejaviť v obrovských medziročných nárastoch dopytu po rope, čím ponuka nedokázala a nedokáže držať krok. Aktuálna ponuka ropy naráža okrem iného na limity ťažby. Nie je to však dôsledkom nedostatku ropy na Zemi, ale predovšetkým zanedbaných investícii do ťažobného priemyslu v 90. rokoch, kedy ceny ropy boli nízke a investície do odvetvia mali pridlhú dobu návratnosti a tak sa do nich investorom nechcelo. Hore uvedené problémy len umocňuje vývoj politicko-bezpečnostnej situácie vo svete, ktorý umocňuje obavy z prerušenia dodávok ropy na trh. Dôsledkom uvedených faktorov je prudký nárast cien ropy.

Ešte rýchlejšie však rástla spotreba ropných produktov. Tú navyše nesprevádzal potrebný rast rafinérskych kapacít, ktorých využitie sa pohybuje blízko maxima už niekoľko rokov, čo zvyšuje napätie. To dosiahlo globálne rozmery, čo najlepšie vystihuje vzťah medzi USA a Európou. USA spotrebúvajú 40% celosvetovej spotreby benzínov, pričom v súčasnosti USA denne skupujú z Európy asi pätinu dostupného benzínu. To sa musí nevyhnutne odzrkadľovať na cenách motorových palív nielen v USA, ale všade vo svete, Slovensko nevynímajúc, nakoľko sme otvorená a nie izolovaná ekonomika, ktorá je navyše úplne závislá na dovoze ropy.

Ale späť k otázke, či len dopyt po rope a produktov z nej dáva KO ponuke, alebo knock-outovaný bude celý svet? Vyspelý svet dnes na rozdiel od 70.-80. rokoch nestojí na prahu krízy. Jedným z dôvodov je, že dnes využíva ropu oveľa efektívnejšie, keď na tvorbu HDP jej spotrebúva 2 až 3-krát menej. Najjasnejším dôkazom toho je stav svetovej ekonomiky. Tá každoročne rastie, miera inflácie za príliš nezvyšuje, dlhodobé úrokové sadzby kľúčových mien sú nízke, devízové kurzy sú relatívne stabilné a burzové indexy rastú. Z tejto strany sa preto nevytvára výraznejší tlak, ktorý by mohol viesť k prudkému poklesu cien ropy a ropných produktov.  Pri prognózach budúceho vývoja cien je preto kľúčové "uhádnuť" vývoj dopytu. Z dlhodobého horizontu je totiž ropy relatívne dostatok. Do istej miery však ostáva záhadou, akým tempom bude svetová ekonomika expandovať, ako sa budú presadzovať alternatívne formy energií, ako budú rozvíjajúce sa ekonomiky Ázie dobiehať USA v spotrebe ropy, ako sa budú rozširovať rafinérske kapacity, či aké budú nové environmentálne požiadavky na palivá. V závislosti od reálneho vývoja v uvedených oblastiach preto môžu ceny v horizonte 25 rokov vzrásť na 200 USD za barel ropy, ale aj ostať na dnešných úrovniach.

V každom prípade však nebude potrebné vymeniť auto za bicykel, či zapriahnuť mamuty a vrátiť sa do doby ľadovej. Iba, ak tak do kina, kde už beží druhý diel rovnomennej rozprávky. Nominálne ceny ropy i produktov sú síce blízko historických maxím, avšak reálne zďaleka nie. Pri zohľadnení vývoja inflácie za posledných 25 rokov totiž dnešných 65 USD za barel ropy zodpovedá 33 dolárom z 80. rokov. Okrem toho ekonomika a technológie napredujú smerom k energeticky úspornejšej produkcii a zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že si svetová ekonomika dokáže s vyššími cenami ropy poradiť a umožňuje zvyšovať aj reálnu životnú úroveň.

(článok vyšiel 13.04.2006 v Hospodárskych novinách)